Úvod

Malebné mesto Modra vzdialené 25km od hlavného mesta Bratislavy sa zapísalo do histórie najmä vďaka dobrému vínu, pôsobením bratov Štúrovcov a tradičnou modranskou keramikou.

Vínna réva rastie na okolitých slnkom zaliatych stráňach Malých Karpát od nepamäti. Pre túto svoju jedinečnú polohu sa Modra nazýva aj perlou Malých Karpát. Až dodnes sa nejeden Modran môže popýšiť pivnicou plnou súdkov zlatistého moku a niektorí z nich dokonca oceneniami z čoraz častejších ochutnávok vín. Každý druhý rok v tretí septembrový víkend oslavujú vinári a vinohradníci svoju tvrdú prácu a úrodu z vinohradov na populárnom Malokarpatskom Vinobraní.

Modra sa dnes nazýva mestom Ľudovíta Štúra alebo Štúrova Modra, pretože je bytostne zviazaná so životom a tvorbou bratov Štúrovcov, najmä však Ľudovíta Štúra. Ľudovít prichádza do Modry v r. 1851 po smrti svojho brata Karola, a Modra sa stáva aj miestom jeho večného odpočinku, keď na následky nešťastného zranenia na poľovačke v r. 1856 zomiera.

Modra má svoj starodávny rozmer aj remeselnícky, predovšetkým keramikársky, ktorý tiež presahuje z dávnej minulosti do dnešných dní. Majolika – fajansa sa v Modre začala udomácňovať v 30. rokoch 19. storočia. Už v roku 1883 bola založená Keramická dielňa. Keramika z tohto obdobia má výbornú technickú úroveň a mnohé z používaných prvkov môžeme nájsť na výrobkoch dodnes. S názvom mesta Modry je spájaný obľúbený modrý dekór, najtypickejšie je však používanie pestrých farieb, ktorými sa znázorňujú predovšetkým vinohradnícke a poľovnícke motívy. Modranská keramika zdobí nejednu domácnosť i verejné priestory nielen na Slovensku, ale po celom svete.

Kompletnou rekonštrukciou a dostavbou dostáva budova Starej keramiky po dlhých rokoch chátrania nový šat a funkciu.