[ Skočiť na obsah ] [ Skočiť na oznamy ]

Múzeum



Modra, podobne ako ďalšie lokality, sa stala hrnčiarskym strediskom vďaka dostatku kvalitnej hliny a dreva v jej okolí. Najstaršie písomné doklady týkajúce sa hrnčiarskej výroby, pochádzajú zo 17. storočia, kedy už v Modre pracoval aktívne hrnčiarsky cech (1636). Súčasne s hrnčiarstvom sa od 17. storočia začína rozvíjať i džbankárstvo. Za rozšírenie tejto džbankárskej výroby vďačíme predovšetkým potomkom habánskych keramikárov, príslušníkom náboženskej sekty novokrstencov, ktorí, prenasledovaní pre svoju vieru, našli útočište a domov na Morave a západnom Slovensku (Sobotište, Leváre, Košolná, Častá, Dechtice...). Vo svojich početných strediskách zakladali povestné džbankárske dielne, ktoré sa vyznačovali nádhernou lesklou, maľovanou keramikou. Po rozpade habánskych spoločenstiev habánski džbankári postupne splynuli s miestnymi hrnčiarmi. V tomto období (18. st.) sa i Modra stala známym džbankárskym strediskom.

V modranských dielňach začal vznikať nádherne bielo glazovaný, maľovaný nízky i vysoký točený riad s modrým, žltým, zeleným a fialovým dekórom. V roku 1872 boli zrušené remeselné cechy, čím nastal pre keramických majstrov problém vo výchove nového dorastu. V tom čase v meste pôsobilo takmer šesťdesiat džbankárov. Krízu v dielňach zažehnalo mesto Modra, na čele s Jánom Maierom, tým, že v roku 1883 zriadilo Keramické – priemyselné učilište (Agyagipartanműhely Modor). Učilište prevzalo po zrušení cechov niektoré funkcie keramického cechového remesla, šlo napríklad o organizovanie učňov, účtovanie práce i organizáciu výroby. Hlavným cieľom učilišťa bolo naučiť učňov zhotovovať „lepší jarmočný tovar“. Mesto Modra vyčlenilo priestor pre dielňu v budove južnej bašty, zaviazalo sa tiež hradiť osvetlenie výrobne a na pálenie v peci poskytnúť potrebné drevo z mestských lesov. Vedúcim dielne, neskôr majiteľom (1888) sa stal rodák z Vyškova Jozef Mička. Dielne pre potreby učilišťa upravil staviteľ Ján Doringer a podľa Mičkových plánov sa zhotovila džbankárska pec.

Za vedenia Jozefa Mičku dielňa prosperovala, produkovala „flámovaný“ wagramský, namáčaný znojemský riad a šmelcový pestro maľovaný riad, chránený vlastnou značkou „MODOR“. Dielňa sa vďaka vysokému dopytu po svojich výrobkoch rýchlo rozrástla. Skladala sa zo štyroch pracovných miestností, pričom v jednej z nich sa nachádzala pec zo sušiarňou. Po smrti Jozefa Mičku sa dielňa borila s existenčnými problémami a niekdajšiemu prosperujúcemu, keramickému remeslu hrozil totálny úpadok. Z tejto krízy dielňu vyviedli miestni vlastenci, evanjelický kňaz Samuel Zoch, Vladimír Jurkovič a jeho brat slovenský architekt Dušan Jurkovič. Založením akciovej spoločnosti Karol Žák a spol. (1912), neskôr s názvom Dielňa na výrobu hlineného riadu bola opäť keramická výroba v Modre vzkriesená.

Tradičné ľudové výrobky boli doplnené o nové secesné vzory vyvážané do Maďarska, Nemecka a Viedne. Sľubný vývoj a prosperujúcu výrobu narušila 1. svetová vojna. V dielni sa takmer nepracovalo. Nová éra modranskej majoliky sa začala písať vznikom Československej republiky, kedy sa výroba v dielni opäť nielenže obnovila, ale i neobvykle rozrástla. Tradičný hrnčiarsky riad vyrábali v modranskej dielni až do roku 1924. Na základe nových vzorkovníc Heřmana Landsfelda a Jána Ludwiga sa podstatne rozšíril celý keramický sortiment. Vzorkovnica obsahovala okolo 259 kresieb rôznych typov džbánov, váz, čutor, tanierov a kalamárov.

Vysoká technická a estetická úroveň majolikových výrobkov bola ocenená na viacerých medzinárodných výstavách (Grand Prix v Paríži v roku 1925, vo Philadelphii v roku 1926, v Barcelone v roku 1929 a v Liege v roku 1930). Veľký prínos pre dielňu mal príchod Irmfrieda Liebschera, vynálezcu pravej červenej farby, ktorá celkovo obohatila farebnosť modranského džbankárstva. Nad tradíciou a pôvodnosťou modranskej keramiky bdel od roku 1923 ako vedúci dielne Heřman Landsfeld. Svojou neúnavnou prácou neustále dopĺňal modranský dekór o nové, či pôvodné, archeologicky objavené a prekreslené vzory. Dielňa sa však neustále prispôsobovala i dobovému vkusu, okrem tradičnej keramiky ľudového typu sa sortiment obohatil o keramické figurálne plastiky. Vyrástla tu skupina vynikajúcich figuralistov. (Imrich Kóňa, Michal Škarčák, Ignác Bizmayer, Rudolf Barčík, Vincent Labaj). Modranská keramická dielňa sa stala v roku 1952 v dôsledku združstevňovania súčasťou Zväzu výrobných družstiev a prijala názov Slovenská ľudová majolika. V roku 1972 bola budova vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku – „Manufaktúra na majoliku“ Od roku 1987 po dobudovaní nových priestorov sa zo starej budovy v južnej bašte definitívne presťahovala. Na tomto mieste sme pre Vás vytvorili múzeum keramiky, do ktorého Vás srdečne pozývame.

Ďakujeme za spoluprácu a podporu:

Logo Uni Credit Bank Logo SNM

Oznamy

Brunch 24. 7. 2016 od 11,30 – 14,30hod

detail »

Relax pobyt pre dvoch

detail »

Kre-aktív pobyt

detail »

Romantický pobyt „Ako v siedmom nebi“

detail »

Romantická „Towers“ večera

detail »

SPOLUPRÁCA

PARTNERI

Benefit Plus tripadvisor Sphere www.limba.com relax portal Stredná odborná škola vinársko-ovocinárska, Modra SPP program  

AKCEPTUJEME

VISA Elektron VISA Master Card Ticket Restaurant Cardt        

DÁTUM PRIDANIA
20.07.2016

Lang menu

zavrieť okno

Brunch 24. 7. 2016  od  11,30 – 14,30hod

Raz zaplatíš a môžeš jesť koľko vládzeš!

Dňa 24. 7. 2016 Vás pozývame na nedeľný Brunch do Restaurant Landsfeld.

V čase od 11,30 do 14,30 bude pre Vás pripravené menu formou bufetových stolov.

Pozvite Vašu rodinu, priateľov či kolegov a príďte k nám na lahodný obed, ktorý si za pekného počasia môžete vychutnať aj na nádvorí.

Cena:  Dospelý 14,50 €, deti  do 10 rokov grátis

(1 dospelý max 2 deti)

deti od 10 do 16 rokov 7,50 €

Rezervácie: 

tel.:0905/602 617, 033/6908582

e-mailom: office@restaurantlandsfeld.sk

web: www.restaurantlandsfeld.sk/rezervacia

Pre Vaše deti máme pripravený  detský kútik, trampolínu, pieskovisko, mini zoo.

zavrieť okno