História

V priestoroch objektu - pamiatkovo chránenej technickej pamiatky sa nachádzala výroba úžitkovej a dekoračnej keramiky, pričom jej základom je hradobný systém s bastionom z roku 1610. Prítomnosť renesancie sa tak stala výraznou architektonicko-historickou hodnotou. Podľa pamiatkového výskumu sa zase vysokou spoločenskou kvalitou stala skutočnosť, že v tomto objekte sa v roku 1883 zriadilo Keramicko-priemyselné učilište. Inštitucionalizovala sa tak stáročná džbankárska a kachliarska tradícia mesta Modra. V tom roku postavili vo veži kasselskú pec, ktorej význam zvyšuje fakt, že ide pravdepodobne o poslednú pec tohto typu zachovanú v pôvodnom stave. Aj preto autori projektu prestavby prezentujú v muzeálnej časti hotela dobové stroje na výrobu produktov z keramiky. Inými slovami, nová funkcia objektu korešponduje s pamäťou svojich základov. Učilište fungovalo sedem rokov, potom vznikla účastinná spoločnosť, ktorá sa pretransformovala až do Slovenskej ľudovej majoliky (SĽM). V roku 1972 postavili súčasný objekt SĽM, no tento pôvodný začal postupne chátrať. Tridsať rokov systematickej devastácie zanechali na objekte svoje stopy v podobe prepadnutej strechy a stropov. V roku 1993 sa SĽM spolu s talianskym investorom pripravovala k obnove, no zdĺhavý proces rokovaní s úradmi odradil spoločníkov a k zámeru nepristúpili, aj keď bol vzhľadom k jeho záchrane najvyšší čas. Na lepšie časy sa začalo blýskať, keď sa zmenili vlastnícke pomery a začala sa napĺňať myšlienka nápisu nad vchodom "Chráňme dedičstvo našich otcov".